Tento recept je určený milovníkom olív. Je veľmi jednoduchý a niet na ňom čo pokaziť. [Zuzke trvalo ozaj dlho, kým tento recept publikovala, takže som aj zabudol, aké to bolo. Ale ak sú tam olivy, tak to môže kedykoľvek zopakovať. :-)]

Čo potrebujeme: kuracie prsia (ideálne jedno prsíčko na jedného stravníka), worchesterskú omáčku, cibuľu, balík olív, olej, soľ
Čas prípravy: do 60 minút


Prsíčka nakrájame na pásiky.


Osolíme.


Nakrájame cibuľu.


Pridáme olej.


A popražíme do sklovita.

Pridáme prsíčka.


A osmažíme.


Pridáme worchesterskú omáčku. Primerane. Necháme 20 – 30 minút podusiť.


Kým sa prsíčka dusia, nakrájame olivy.


Nakrájané olivy pridáme k udusenému mäsu a chvíľku povaríme.


Podávame s ryžou.

Manželova predstava prestierania ;-). [Podľa vlastných skúseností sú jedlá v kombinácii s pivom o 20-30% chutnejšie. :-)]

Reklamy

V istom nemenovanom podniku mi zachutilo jedlo, ktoré nazývali “chilli con carne”. Pochybujem, že to bolo ozajstné chilli con carne (v preklade čili a mäso), aj keď mäso tam bolo, len neviem, či aj čili. Každopádne, povedala som si, že skúsim čosi také navariť.
A výsledok zachutil nielen mne. Fazuľový guláš som pôvodne uvarila s mäsom, ale potom som ho skúsila pripraviť so sójovými kockami a výsledok bol tiež výborný.

Čo potrebujeme (pre troch veľmi hladných alebo štyroch menej hladných): samozrejme balík fazule (250 g, ja mám najradšej malú bielu), 2 balíky sójových kociek, paradajkový pretlak, červenú papriku, pastu na prípravu gulášu, trochu kečupu, soľ, na fotke ešte chýba cibuľa, cesnak a olej; na úpravu kociek potrebujeme: sójovú omáčku, 1 kocku bujónu, vegetu, čierne korenie
Dlhý zoznam korenín, ale základom dobrej úpravy sójového texturátu sú koreniny.

Čas prípravy: dve hodiny

S prípravou začneme už večer dopredu, prípadne aspoň štyri hodiny pred varením. Namočíme fazuľu.

Napučanú fazuľu začneme variť.

Pokým sa bude fazuľa aspoň hodinu variť, tak pripravíme kocky. Návod na obale sójových kociek hovorí, že ich uvaríme v ochutenej vode. Teda, necháme zovrieť 1,5 l vody. Do vriacej vody hodíme bujónovú kocku.

Lyžicu vegety.


Lyžicu sójovej omáčky …


… a pol lyžičky čierneho korenia.


Nakoniec nasypeme kocky a …


… varíme 20 minút.


Zlejeme a necháme vychladnúť.


Vychladnuté vyžmýkame. Tento bod je veľmi dôležitý. Voda z varenia sójových kociek nie je veľmi chutná.


Na oleji opražíme cibuľu.


Prihodíme sójové kocky.


Pridáme červenú papriku. Kocky popražíme.


Zlisujeme cesnak.


Zmes pridáme k uvarenej fazuli. (Ja som tam vhodila aj paradajky, inokedy som do gulášu prihodila štipľavú papriku, možno ani trochu leča by jedlo nepokazilo ;-).)


A začneme s prichucovaním. Soľ. Čierne korenie. Pretlak (primerane). Trochu kečupu.


Gulášovú pastu (aj keď tá obsahuje len to, čo sam tam už aj tak vhodila ;-).) A milovníci pikantného si určite radi prihodia čili korenie.

Necháme prevrieť a odporúčam necháť chvíľu postáť, aby chute korenín prenikli do fazule aj kociek.


Aj keď to nevyzerá ako z nóbl reštaurácie, tak je to pochúťka. Že Ranger?

Myslím, že toto jedlo môžem zaradiť do kategórie zdravých receptov (proste zelenina). Napriek tomu, ani chuťové poháriky neobídu naprázdno.

Za radu, čo sa dá do takéhoto šalátu nahádzať, ďakujem kamarátovi a spolubývajúcemu Rangerovi. [Rangerovi ďakujem aj ja, lebo toto je jedno z mojich najobľúbenejších večerných jedál.]

Čo potrebujeme: čínsku kapustu, pórik, tvrdý syr, kukuricu, olivový olej, soľ

Čas prípravy: závisí od množstva a šikovnosti – mne to trvá približne do 20 minút

Základom je samozrejme čínska kapusta. Tú nakrájame (alebo natrháme) na jediteľné kúsky.

Veľmi dobre sa k čínskej kapuste hodí pórik. Túto zeleninu – kamarátka ju trefne nazýva cibuľa, čo neštípe – som objavila len nedávno a s obľubou som ju začala používať do nátierok a podobne. Proste odporúčam. Alternatívou do tohto šalátu môže byť pažítka. A kto cibuľové chute nemusí, tak môže túto časť úplne vynechať.

Ďalej sa hodí syr, ja som použila Eidam.

Nezabudneme na kukuricu, tá musí byť.

Jemne osolíme (ak použijete slaný syr, tak solenie by som vynechala).

K zdravému zeleninovému šalátu samozrejme patrí olivový olej, ktorým šalát pokvapkáme.

Trochu premiešame, aby sa olej a soľ dostali všade a môžeme chrúmať.

V časoch, keď som chodila na ZŠ, nám v jedálni zvykli varievať mäso pokrájané na rezančeky v červenej paradajkovej omáčke. Patrilo k tým vydarenejším jedlám našej jedálne a nazývali ho Stroganov. O niekoľko rokov neskôr som v jednej reštaurácii narazila na jedlo, ktoré nazývali rovnako a základ tiež tvorili rezančeky mäsa v kečupovej omáčke. Pátrala som v kuchárskych knihách po pôvode tohto receptu (google som vtedy ešte nepoznala a ktovie, či už fungovala wikipedia ;-)) s vcelku zaujímavým menom. V jednej knižke som ho aj našla – a prekvapená som zistila, že podstatnou zložkou podľa daného receptu okrem hovädzieho mäsa je smotana! Ako je možné z kyslej smotany spraviť červenú omáčku? Recept na Stroganov má mnoho variácií, každá reštaurácia vám ako Stroganov predloží niečo iné. Dokonca vám pravdepodobne ani nepredložia hovädzie.

Môj recept je vlastnou voľnou variáciou na tému Stroganov a preto tie úvodzovky v názve. Trochu dlhší úvod (o chaose v názvosloví jedál ;-)) a ide sa variť.

Čo potrebujeme: (množstvo pre dvoch veľmi hladných alebo troch skromnejších) 300 g kuracích pŕs, 1 cibuľa, kečup, moje obľúbené acidofilné mlieko (alternatívou je kyslá smotana), olej, soľ

Čas prípravy: mäso by malo aspoň hodinu poležať, celkový čas práce do 40 minút

Minimálne hodinu pred varením mäso pokrájame na nudličky. Odporúčam krájať naprieč vlákna.

Cibuľu nakrájame nadrobno a pridáme k mäsu.

Osolíme.

Okečupujeme.

A zmiešame. Necháme postáť v chladničke.

Na panvicu nalejeme olej a rozohrejeme.

Pripravené mäso opečieme.

Jemne podlejeme vodou a dusíme. Kuracie je super v tom, že sa rýchlo podusí, stačí 10 až 15 minút.

Dokončíme omáčku, trochu acidofilného …

… a potom kečup podľa chuti. Mne to vychádza pomerne červené. Dosolíme, ak je málo slané. Prevaríme a hotovo.

Podávame s ryžou alebo s hranolkami, ale ja k tomu mám najrašej opekané zemiaky. [V tomto jedle je už Zuzka dobre vytrénovaná a zase jej to vyšlo. Napokon mi nechýbala ani tatarka. Výborné. :-)]

… sú skvelá alternatíva k hranolkám. Príprava je jednoduchá a aj toho oleja je tam menej.

Čo potrebujeme: samozrejme zemiaky, soľ, olej a drvenú rascu

Čas prípravy: závisí od množstva, dva plechy aj s pečením trvali približne pol hodiny

Surové zemiaky zbavíme šupy a nakrájame na kolieska. Pripravíme plech, výborne sa k príprave hodí papier na pečenie.

Kolieska naukladáme na plech, nanesieme trochu oleja (a možno to ani nie je nutné).

Jemne osolíme.

Posypeme drvenou rascou (tiež je to voliteľné, fantázii sa medze nekladú a možno sa hodí aj iné korenie – v diskusii očakávam vylepšenia ;-)). Dáme na pomalo (190 stupňov Celzia) piecť do rúry. Nie je nutné otáčať, len keď začnú jemne hnednúť vybrať.

Bryndzové halušky by mala vedieť pripraviť každá slovenská gazdiná, teda tento príspevok je určený tým, ktorí ich z nejakého dôvodu nevedia pripraviť, prípadne sa chcú inšpirovať. Príprava je jednoduchá, len je trochu náročná na vybavenie kuchyne. Oplatí sa mať haluškovač a mixér je tiež veľká pomoc.

Čo potrebujeme: približne tri štvrte kila zemiakov, rôzne druhy múky (minimálne polohrubú), soľ, nie nutné, ale hodí sa jedno vajce, samozrejme bryndzu (pre viac ľudí aj dva balíčky) a mnohí si určite radi dajú aj slaninku.

Čas prípravy: s mixérom a haluškovačom sa to dá stihnúť za necelú hodinu

Pripravíme si veľký hrniec vody (ale nie doplna, tak aby bolo dosť miesta na haluškovač). Ideálne je, ak voda začne vrieť približne v čase, keď dokončíme cesto.

Zemiaky očistíme, nakrájame, vhodíme do mixéra s trochou vody (aby sa ľahšie mixovalo) a pomixujeme. Ak nie je k dispozícii mixér, tak je možné postrúhať ich na strúhadle, ale príprava potom trvá dlhšie.

Samozrejme pred mixovaním je vhodné robota pripojiť do zástrčky ;-). A počas mixovania nestrkať do mixéra prsty, ani lyžicu ani nič podobné.

Zemiaky potom vyzerajú približne takto.

Nezabudneme osoliť, smelo aj jednu celú lyžičku (na toto množstvo zemiakov).

Pridáme vajce. Nemusí byť, ale je takto väčšia šanca, že halušky podržia pokope.

Nasleduje múka. Ja začnem hladkou, potom polohrubú a doplním hrubou. Samozrejme, stačila by aj polohrubá.

Presné množstvá múky neviem, závisí to aj od vodnatosti zemiakov. Cesto nemá byť tekuté, ale zase len tak husté, aby sa ho dalo ľahko pretláčať haluškovačom.

Vriacu vodu osolíme.

A s pomocou haluškovača hádžeme halušky.

Počkáme, kým voda prevrie a dávame pozor, aby nám ten “hrnček var” nevykypel. Minútku povaríme.

Halušky zlejeme ako akékoľvek iné cestoviny. Ja zvyknem vriacu vodu schladiť studenou a potom to už len zliať. [Tu pozor, milé gazdinky, nepreháňajte to s nejakým preplachovaním studenou vodou – radšej vôbec, ako to pokaziť. Halušky sú “chlpaté” a rady pijú a potom sú mdlé, studené, vodnaté a nechutné. 🙂 Tieto sa ale podarili, bez ohľadu na to, či tomu moje výdatné frflanie pri minulých haluškách pomohlo alebo nie.]

Bryndzu pred zmiešaním s haluškami je ideálne rozmiešať s trochou mlieka alebo smotany na varenie.

A blížíme sa ku koncu, bryndzu zmiešame s haluškami.

A kto má rád, tak si môže aj slaninku opiecť.

A možno podávať. Zdravé to teda veľmi nie je, ale aké dobré … [najmä s pivkom alebo hoci aj s nejakým zákvasom ;-)]

Na špeciálnu objednávku som sa rozhodla sfotodokumentovať recept na túto veľmi obľúbenú chuťovku. Je ideálnym pohostením na párty alebo návštevu. Na našich domácich párty vždy prvé zmiznú. [Hosťom na nich vždy najviac vadím ja, lebo prvý plech sa k nim ani nedostane a z druhého tiež ešte zvládnem polovicu zjesť.]

Potrebujeme: lístkové cesto, trochu hladkej múky, 200 g tvrdého syra vcelku, 200 g šunky, kečup, oregáno alebo pizzové korenie.
Čas prípravy: príprava s trochou praxe 30 minút, pečenie dvoch plechov ďalších 30 minút

Aspoň hodinu pred pečením koláčikov si pripravíme “roládu”. Ja si ju zvyknem pripraviť už deň vopred, aby keď prídem domov z práce, som hneď mohla koláčiky piecť.
Začneme nastrúhaním syra. Túto činnosť je prípadne možné zveriť ochotnému pomocníkovi. [Mne v žiadnom prípade! Za prvé nie som ochotný a za druhé fotím.]

Lískové cesto podmúčime hladkou múkou …

… a vaľkáme a vaľkáme …

… kým nevyvaľkáme približne takýto obdĺžnik.

Naukladáme šunku (ideálna je štvorcová, ale v tomto prípade pre nedostatok výberu musela poslúžiť aj kruhová).

Posypeme nastrúhaným syrom. Použijeme tak približne polovicu z celkového množstva.

Posypeme oregánom alebo pizzovým korením. [Keď to posypeme oregánom, je otázne, čo je na tom ešte “pizzové”… ale na názve nezáleží. :-)]

Stočíme, čo najhustejšie …

… aby to vyzeralo takto a odložíme na minimálne hodinku (prípadne až do druhého dňa) do chladničky.

Pripravíme plech, odporúčam používať papier na pečenie.

“Roládu” nakrájame na kolieska a poukladáme na plechy (mne jedna dávka vychádza na dva plechy).

Nezabudneme si dať predhriať rúru na 200 stupňov Celzia.

Vrátime sa ku kolieskam, ktoré oblejeme trochou kečupu. Na kečup nasadíme kôpku nastrúhaného syra. [S kečupom to netreba podceňovať. Doteraz sa koláčiky nepodarili iba raz – a to pre chýbajúci kečupový šmak. Hoci kečup na normálnu pizzu nedávam a myslím si, že inde často zabije jemné chute, tu je dostatok kečupu nevyhnutnosťou. Verím, že si nájdete mieru, ale keby tomu “čosi” chýbalo, je to niečo z tej vrchnej úpravy… syr alebo (častejšie) kečup.]

Koláčiky vložíme do vyhriatej rúry …

… a po približne 15tich minútach vyberieme čosi takéto.

A stavím sa, že ani vám to takto na tanieri dlho nevydrží ;-). [Tentoraz ma Zuzka predtým tak objedla, že som ich ešte raňajkoval. Teraz mali prísť ľudia na party, teraz by im ostalo! Želám dobrú chuť.]