s predprípravou


V istom nemenovanom podniku mi zachutilo jedlo, ktoré nazývali “chilli con carne”. Pochybujem, že to bolo ozajstné chilli con carne (v preklade čili a mäso), aj keď mäso tam bolo, len neviem, či aj čili. Každopádne, povedala som si, že skúsim čosi také navariť.
A výsledok zachutil nielen mne. Fazuľový guláš som pôvodne uvarila s mäsom, ale potom som ho skúsila pripraviť so sójovými kockami a výsledok bol tiež výborný.

Čo potrebujeme (pre troch veľmi hladných alebo štyroch menej hladných): samozrejme balík fazule (250 g, ja mám najradšej malú bielu), 2 balíky sójových kociek, paradajkový pretlak, červenú papriku, pastu na prípravu gulášu, trochu kečupu, soľ, na fotke ešte chýba cibuľa, cesnak a olej; na úpravu kociek potrebujeme: sójovú omáčku, 1 kocku bujónu, vegetu, čierne korenie
Dlhý zoznam korenín, ale základom dobrej úpravy sójového texturátu sú koreniny.

Čas prípravy: dve hodiny

S prípravou začneme už večer dopredu, prípadne aspoň štyri hodiny pred varením. Namočíme fazuľu.

Napučanú fazuľu začneme variť.

Pokým sa bude fazuľa aspoň hodinu variť, tak pripravíme kocky. Návod na obale sójových kociek hovorí, že ich uvaríme v ochutenej vode. Teda, necháme zovrieť 1,5 l vody. Do vriacej vody hodíme bujónovú kocku.

Lyžicu vegety.


Lyžicu sójovej omáčky …


… a pol lyžičky čierneho korenia.


Nakoniec nasypeme kocky a …


… varíme 20 minút.


Zlejeme a necháme vychladnúť.


Vychladnuté vyžmýkame. Tento bod je veľmi dôležitý. Voda z varenia sójových kociek nie je veľmi chutná.


Na oleji opražíme cibuľu.


Prihodíme sójové kocky.


Pridáme červenú papriku. Kocky popražíme.


Zlisujeme cesnak.


Zmes pridáme k uvarenej fazuli. (Ja som tam vhodila aj paradajky, inokedy som do gulášu prihodila štipľavú papriku, možno ani trochu leča by jedlo nepokazilo ;-).)


A začneme s prichucovaním. Soľ. Čierne korenie. Pretlak (primerane). Trochu kečupu.


Gulášovú pastu (aj keď tá obsahuje len to, čo sam tam už aj tak vhodila ;-).) A milovníci pikantného si určite radi prihodia čili korenie.

Necháme prevrieť a odporúčam necháť chvíľu postáť, aby chute korenín prenikli do fazule aj kociek.


Aj keď to nevyzerá ako z nóbl reštaurácie, tak je to pochúťka. Že Ranger?

Reklamy

V časoch, keď som chodila na ZŠ, nám v jedálni zvykli varievať mäso pokrájané na rezančeky v červenej paradajkovej omáčke. Patrilo k tým vydarenejším jedlám našej jedálne a nazývali ho Stroganov. O niekoľko rokov neskôr som v jednej reštaurácii narazila na jedlo, ktoré nazývali rovnako a základ tiež tvorili rezančeky mäsa v kečupovej omáčke. Pátrala som v kuchárskych knihách po pôvode tohto receptu (google som vtedy ešte nepoznala a ktovie, či už fungovala wikipedia ;-)) s vcelku zaujímavým menom. V jednej knižke som ho aj našla – a prekvapená som zistila, že podstatnou zložkou podľa daného receptu okrem hovädzieho mäsa je smotana! Ako je možné z kyslej smotany spraviť červenú omáčku? Recept na Stroganov má mnoho variácií, každá reštaurácia vám ako Stroganov predloží niečo iné. Dokonca vám pravdepodobne ani nepredložia hovädzie.

Môj recept je vlastnou voľnou variáciou na tému Stroganov a preto tie úvodzovky v názve. Trochu dlhší úvod (o chaose v názvosloví jedál ;-)) a ide sa variť.

Čo potrebujeme: (množstvo pre dvoch veľmi hladných alebo troch skromnejších) 300 g kuracích pŕs, 1 cibuľa, kečup, moje obľúbené acidofilné mlieko (alternatívou je kyslá smotana), olej, soľ

Čas prípravy: mäso by malo aspoň hodinu poležať, celkový čas práce do 40 minút

Minimálne hodinu pred varením mäso pokrájame na nudličky. Odporúčam krájať naprieč vlákna.

Cibuľu nakrájame nadrobno a pridáme k mäsu.

Osolíme.

Okečupujeme.

A zmiešame. Necháme postáť v chladničke.

Na panvicu nalejeme olej a rozohrejeme.

Pripravené mäso opečieme.

Jemne podlejeme vodou a dusíme. Kuracie je super v tom, že sa rýchlo podusí, stačí 10 až 15 minút.

Dokončíme omáčku, trochu acidofilného …

… a potom kečup podľa chuti. Mne to vychádza pomerne červené. Dosolíme, ak je málo slané. Prevaríme a hotovo.

Podávame s ryžou alebo s hranolkami, ale ja k tomu mám najrašej opekané zemiaky. [V tomto jedle je už Zuzka dobre vytrénovaná a zase jej to vyšlo. Napokon mi nechýbala ani tatarka. Výborné. :-)]

Na špeciálnu objednávku som sa rozhodla sfotodokumentovať recept na túto veľmi obľúbenú chuťovku. Je ideálnym pohostením na párty alebo návštevu. Na našich domácich párty vždy prvé zmiznú. [Hosťom na nich vždy najviac vadím ja, lebo prvý plech sa k nim ani nedostane a z druhého tiež ešte zvládnem polovicu zjesť.]

Potrebujeme: lístkové cesto, trochu hladkej múky, 200 g tvrdého syra vcelku, 200 g šunky, kečup, oregáno alebo pizzové korenie.
Čas prípravy: príprava s trochou praxe 30 minút, pečenie dvoch plechov ďalších 30 minút

Aspoň hodinu pred pečením koláčikov si pripravíme “roládu”. Ja si ju zvyknem pripraviť už deň vopred, aby keď prídem domov z práce, som hneď mohla koláčiky piecť.
Začneme nastrúhaním syra. Túto činnosť je prípadne možné zveriť ochotnému pomocníkovi. [Mne v žiadnom prípade! Za prvé nie som ochotný a za druhé fotím.]

Lískové cesto podmúčime hladkou múkou …

… a vaľkáme a vaľkáme …

… kým nevyvaľkáme približne takýto obdĺžnik.

Naukladáme šunku (ideálna je štvorcová, ale v tomto prípade pre nedostatok výberu musela poslúžiť aj kruhová).

Posypeme nastrúhaným syrom. Použijeme tak približne polovicu z celkového množstva.

Posypeme oregánom alebo pizzovým korením. [Keď to posypeme oregánom, je otázne, čo je na tom ešte “pizzové”… ale na názve nezáleží. :-)]

Stočíme, čo najhustejšie …

… aby to vyzeralo takto a odložíme na minimálne hodinku (prípadne až do druhého dňa) do chladničky.

Pripravíme plech, odporúčam používať papier na pečenie.

“Roládu” nakrájame na kolieska a poukladáme na plechy (mne jedna dávka vychádza na dva plechy).

Nezabudneme si dať predhriať rúru na 200 stupňov Celzia.

Vrátime sa ku kolieskam, ktoré oblejeme trochou kečupu. Na kečup nasadíme kôpku nastrúhaného syra. [S kečupom to netreba podceňovať. Doteraz sa koláčiky nepodarili iba raz – a to pre chýbajúci kečupový šmak. Hoci kečup na normálnu pizzu nedávam a myslím si, že inde často zabije jemné chute, tu je dostatok kečupu nevyhnutnosťou. Verím, že si nájdete mieru, ale keby tomu “čosi” chýbalo, je to niečo z tej vrchnej úpravy… syr alebo (častejšie) kečup.]

Koláčiky vložíme do vyhriatej rúry …

… a po približne 15tich minútach vyberieme čosi takéto.

A stavím sa, že ani vám to takto na tanieri dlho nevydrží ;-). [Tentoraz ma Zuzka predtým tak objedla, že som ich ešte raňajkoval. Teraz mali prísť ľudia na party, teraz by im ostalo! Želám dobrú chuť.]

Nasledujúci recept nie je extra originálny. Je to však zdravé, chutné, rýchle a lacné jedlo (pfu, toľko superlatívov ako v reklame). [Podľa mňa je to také správne jednoduché sedliacke jedlo, vraj obsahuje kopu vlákniny – a chutí mi. :-)] A je tak jednoduché, že ho dokáže pripraviť aj kuchár začiatočník. Ale keďže lepšie raz vidieť ako dvakrát počuť, tak sa na to pozrime.

Potrebujeme: samozrejme šošovicu (cca 90 g na osobu), acidofilné mlieko (možno použiť aj kyslú smotanu, ale s acidofilným mliekom je jedlo menej “tučné” a aj keď acidofilné mlieko na pitie neľúbite, tak do varenia sa ho nebojte použiť), hladkú múku a rastlinný tuk na zápražku, bobkový list, soľ.
Čas prípravy: deň dopredu namočiť šošovicu, zvyšná príprava je tak 45 minút.

Šošovicu minimálne na dve hodiny pred varením namočíme do vody. Ja som si ju namočila už večer deň pred varením, aby som hneď ráno mohla začať variť.

Šošovica napučila a ak z nej “zmizla” voda, tak prilejeme ďalšiu, aby bolo šošovicu v čom uvariť. Pritom ešte pridáme bobkový list (jeden, či dva). Kým sa šošovica varí, máme tak 25 minút čas na rôzne užitočné činnosti ako je upratovanie, písanie blogu, skladanie puzzle … ;-). Ale občas je vhodné mrknúť očkom, či voda na šošovici nevrie príliš prudko alebo či nevyvrela a preventívne premiešať.

Keď vidíme, že sa už niektoré zrnká rozpadávajú, tak je čas opäť sa intenzívne venovať vareniu. Šošovicu osolíme (radšej menej než viac, dosoliť sa dá vždy).
V ďalšom hrnci si prichystáme zápražku. Ja robievam zápražku podobne ako základ na bešamel. Avšak sú aj iné spôsoby a asi platí, že čo rodina, to iný spôsob robenia zápražky. Popíšem ako som sa to naučila od mojej mamy a tá od mojej babky …

Za varechu múky popražíme doružova.

Teraz prichádza asi najťažšia časť receptu. Pridáme tuk a aby to nerobilo psie kusy, tak odstavíme z tepla.

A snažíme sa vymiešať homogénnu hmotu.

Prilejeme trochu acidofilného mlieka, aby sa nám podarilo vymiešať kašičku bez hrudiek (ak sa podaria hrudky nevadí, ešte je šanca, že sa rozpustia). A postupne pridávame acidofilné mlieko(určite nie celú fľašu, tak nanajvýš jednu pätinu – stačil by jeden kelímok, celú fľašu kupujem kvôli manželovi, ktorý zvyšok fľaše rád dorazí).

Vymiešame hladkú acidofilnú kašicku ….

… ktorú samozrejme vlejeme do šošovice.

A prípadne pridáme podľa vzhľadu a chuti ešte nejaké acidofilné mlieko.

Povaríme, prípadne dosolíme. Vypneme, necháme chvíľu odležať.

Servírujeme. S volským okom. Alebo s údeným mäsom. Alebo len samotné. [Podľa toho, ako veľmi chceme to zdravé v jedlo “vylepšiť”. :-)]

Posledný krok (bez fotodokumentácie) – večerný perličkový kúpeľ. 😉