do45min


Rodinný rýchly lyžicový recept. Približne pre 4 osoby.


Čo potrebujeme: 1l mlieka, 4 vajcia, štipka soli, dve ploché lyžice práškového cukru, 24 lyžíc múky (ideálne 1/2 polohrubej, 1/4 hrubej, 1/4 hladkej), prípadne možno použiť len polohrubú múku, olej na vypekanie
Teda na jednu osobu je to 1/4 l mlieka, 1 vajce, pol lyžice cukru a 6 lyžíc múky.


Začneme vajcami. Celé vajcia rozbijeme do misky.


Pridáme štipku soli.


Cukor.


A postupne nalyžicujeme múku. Pre lepšie rozmiešanie zvyknem začať hladkou a ukončiť hrubou. Pomedzi to pridávam trochu mlieka.


Dobre vymiešame.


Pridáme zvyšné mlieko.


Vymiešame na hladké, pomerne tekuté cesto. Ak v ňom zostali hrudky, odporúčam použiť habarku.


Hotové cesto necháme chvíľku odležať.


Panvicu s olejom dobre vyhrejeme. Nadbytočný olej odlejeme a potierame s ním panvicu na ďalšie palacinky. Teoreticky na teflónke je možné vypekať aj bez oleja, ale mne osobne viac chutia s trošičkou oleja.


Na panvicu vylejeme za naberačku cesta, pekne rozlejeme po panvici a opečieme z oboch strán.


Hotové palacinky plníme podľa fantázie a chuti sladkými alebo slanými plnkami.

Reklamy

V čase zimy je to ideálne zeleninové jedlo.

Čo potrebujeme: kapustu, paradajkový pretlak (alebo paradajky), mlieko, hladká múka, olej, soľ, rasca, hodí sa klobása, kryštálový cukor

Kapustu nakrájame na rezančeky.

Vložíme do hrnca, pridáme olej, soľ, rascu a prípadne trochu podlejeme vodou. Dusíme do mäkka.

Prilejeme paradajkový pretlak. Na prípadné zahustenie poprášime hladkou múkou.

Zjemníme mliekom a dochutíme cukrom a soľou.

Ideálne je podávať s klobáskou a chlebom, ale možno aj bez.

V časoch, keď som chodila na ZŠ, nám v jedálni zvykli varievať mäso pokrájané na rezančeky v červenej paradajkovej omáčke. Patrilo k tým vydarenejším jedlám našej jedálne a nazývali ho Stroganov. O niekoľko rokov neskôr som v jednej reštaurácii narazila na jedlo, ktoré nazývali rovnako a základ tiež tvorili rezančeky mäsa v kečupovej omáčke. Pátrala som v kuchárskych knihách po pôvode tohto receptu (google som vtedy ešte nepoznala a ktovie, či už fungovala wikipedia ;-)) s vcelku zaujímavým menom. V jednej knižke som ho aj našla – a prekvapená som zistila, že podstatnou zložkou podľa daného receptu okrem hovädzieho mäsa je smotana! Ako je možné z kyslej smotany spraviť červenú omáčku? Recept na Stroganov má mnoho variácií, každá reštaurácia vám ako Stroganov predloží niečo iné. Dokonca vám pravdepodobne ani nepredložia hovädzie.

Môj recept je vlastnou voľnou variáciou na tému Stroganov a preto tie úvodzovky v názve. Trochu dlhší úvod (o chaose v názvosloví jedál ;-)) a ide sa variť.

Čo potrebujeme: (množstvo pre dvoch veľmi hladných alebo troch skromnejších) 300 g kuracích pŕs, 1 cibuľa, kečup, moje obľúbené acidofilné mlieko (alternatívou je kyslá smotana), olej, soľ

Čas prípravy: mäso by malo aspoň hodinu poležať, celkový čas práce do 40 minút

Minimálne hodinu pred varením mäso pokrájame na nudličky. Odporúčam krájať naprieč vlákna.

Cibuľu nakrájame nadrobno a pridáme k mäsu.

Osolíme.

Okečupujeme.

A zmiešame. Necháme postáť v chladničke.

Na panvicu nalejeme olej a rozohrejeme.

Pripravené mäso opečieme.

Jemne podlejeme vodou a dusíme. Kuracie je super v tom, že sa rýchlo podusí, stačí 10 až 15 minút.

Dokončíme omáčku, trochu acidofilného …

… a potom kečup podľa chuti. Mne to vychádza pomerne červené. Dosolíme, ak je málo slané. Prevaríme a hotovo.

Podávame s ryžou alebo s hranolkami, ale ja k tomu mám najrašej opekané zemiaky. [V tomto jedle je už Zuzka dobre vytrénovaná a zase jej to vyšlo. Napokon mi nechýbala ani tatarka. Výborné. :-)]

Nasledujúci recept nie je extra originálny. Je to však zdravé, chutné, rýchle a lacné jedlo (pfu, toľko superlatívov ako v reklame). [Podľa mňa je to také správne jednoduché sedliacke jedlo, vraj obsahuje kopu vlákniny – a chutí mi. :-)] A je tak jednoduché, že ho dokáže pripraviť aj kuchár začiatočník. Ale keďže lepšie raz vidieť ako dvakrát počuť, tak sa na to pozrime.

Potrebujeme: samozrejme šošovicu (cca 90 g na osobu), acidofilné mlieko (možno použiť aj kyslú smotanu, ale s acidofilným mliekom je jedlo menej “tučné” a aj keď acidofilné mlieko na pitie neľúbite, tak do varenia sa ho nebojte použiť), hladkú múku a rastlinný tuk na zápražku, bobkový list, soľ.
Čas prípravy: deň dopredu namočiť šošovicu, zvyšná príprava je tak 45 minút.

Šošovicu minimálne na dve hodiny pred varením namočíme do vody. Ja som si ju namočila už večer deň pred varením, aby som hneď ráno mohla začať variť.

Šošovica napučila a ak z nej “zmizla” voda, tak prilejeme ďalšiu, aby bolo šošovicu v čom uvariť. Pritom ešte pridáme bobkový list (jeden, či dva). Kým sa šošovica varí, máme tak 25 minút čas na rôzne užitočné činnosti ako je upratovanie, písanie blogu, skladanie puzzle … ;-). Ale občas je vhodné mrknúť očkom, či voda na šošovici nevrie príliš prudko alebo či nevyvrela a preventívne premiešať.

Keď vidíme, že sa už niektoré zrnká rozpadávajú, tak je čas opäť sa intenzívne venovať vareniu. Šošovicu osolíme (radšej menej než viac, dosoliť sa dá vždy).
V ďalšom hrnci si prichystáme zápražku. Ja robievam zápražku podobne ako základ na bešamel. Avšak sú aj iné spôsoby a asi platí, že čo rodina, to iný spôsob robenia zápražky. Popíšem ako som sa to naučila od mojej mamy a tá od mojej babky …

Za varechu múky popražíme doružova.

Teraz prichádza asi najťažšia časť receptu. Pridáme tuk a aby to nerobilo psie kusy, tak odstavíme z tepla.

A snažíme sa vymiešať homogénnu hmotu.

Prilejeme trochu acidofilného mlieka, aby sa nám podarilo vymiešať kašičku bez hrudiek (ak sa podaria hrudky nevadí, ešte je šanca, že sa rozpustia). A postupne pridávame acidofilné mlieko(určite nie celú fľašu, tak nanajvýš jednu pätinu – stačil by jeden kelímok, celú fľašu kupujem kvôli manželovi, ktorý zvyšok fľaše rád dorazí).

Vymiešame hladkú acidofilnú kašicku ….

… ktorú samozrejme vlejeme do šošovice.

A prípadne pridáme podľa vzhľadu a chuti ešte nejaké acidofilné mlieko.

Povaríme, prípadne dosolíme. Vypneme, necháme chvíľu odležať.

Servírujeme. S volským okom. Alebo s údeným mäsom. Alebo len samotné. [Podľa toho, ako veľmi chceme to zdravé v jedlo “vylepšiť”. :-)]

Posledný krok (bez fotodokumentácie) – večerný perličkový kúpeľ. 😉