február 2008


Na špeciálnu objednávku som sa rozhodla sfotodokumentovať recept na túto veľmi obľúbenú chuťovku. Je ideálnym pohostením na párty alebo návštevu. Na našich domácich párty vždy prvé zmiznú. [Hosťom na nich vždy najviac vadím ja, lebo prvý plech sa k nim ani nedostane a z druhého tiež ešte zvládnem polovicu zjesť.]

Potrebujeme: lístkové cesto, trochu hladkej múky, 200 g tvrdého syra vcelku, 200 g šunky, kečup, oregáno alebo pizzové korenie.
Čas prípravy: príprava s trochou praxe 30 minút, pečenie dvoch plechov ďalších 30 minút

Aspoň hodinu pred pečením koláčikov si pripravíme “roládu”. Ja si ju zvyknem pripraviť už deň vopred, aby keď prídem domov z práce, som hneď mohla koláčiky piecť.
Začneme nastrúhaním syra. Túto činnosť je prípadne možné zveriť ochotnému pomocníkovi. [Mne v žiadnom prípade! Za prvé nie som ochotný a za druhé fotím.]

Lískové cesto podmúčime hladkou múkou …

… a vaľkáme a vaľkáme …

… kým nevyvaľkáme približne takýto obdĺžnik.

Naukladáme šunku (ideálna je štvorcová, ale v tomto prípade pre nedostatok výberu musela poslúžiť aj kruhová).

Posypeme nastrúhaným syrom. Použijeme tak približne polovicu z celkového množstva.

Posypeme oregánom alebo pizzovým korením. [Keď to posypeme oregánom, je otázne, čo je na tom ešte “pizzové”… ale na názve nezáleží. :-)]

Stočíme, čo najhustejšie …

… aby to vyzeralo takto a odložíme na minimálne hodinku (prípadne až do druhého dňa) do chladničky.

Pripravíme plech, odporúčam používať papier na pečenie.

“Roládu” nakrájame na kolieska a poukladáme na plechy (mne jedna dávka vychádza na dva plechy).

Nezabudneme si dať predhriať rúru na 200 stupňov Celzia.

Vrátime sa ku kolieskam, ktoré oblejeme trochou kečupu. Na kečup nasadíme kôpku nastrúhaného syra. [S kečupom to netreba podceňovať. Doteraz sa koláčiky nepodarili iba raz – a to pre chýbajúci kečupový šmak. Hoci kečup na normálnu pizzu nedávam a myslím si, že inde často zabije jemné chute, tu je dostatok kečupu nevyhnutnosťou. Verím, že si nájdete mieru, ale keby tomu “čosi” chýbalo, je to niečo z tej vrchnej úpravy… syr alebo (častejšie) kečup.]

Koláčiky vložíme do vyhriatej rúry …

… a po približne 15tich minútach vyberieme čosi takéto.

A stavím sa, že ani vám to takto na tanieri dlho nevydrží ;-). [Tentoraz ma Zuzka predtým tak objedla, že som ich ešte raňajkoval. Teraz mali prísť ľudia na party, teraz by im ostalo! Želám dobrú chuť.]

Nasledujúci recept nie je extra originálny. Je to však zdravé, chutné, rýchle a lacné jedlo (pfu, toľko superlatívov ako v reklame). [Podľa mňa je to také správne jednoduché sedliacke jedlo, vraj obsahuje kopu vlákniny – a chutí mi. :-)] A je tak jednoduché, že ho dokáže pripraviť aj kuchár začiatočník. Ale keďže lepšie raz vidieť ako dvakrát počuť, tak sa na to pozrime.

Potrebujeme: samozrejme šošovicu (cca 90 g na osobu), acidofilné mlieko (možno použiť aj kyslú smotanu, ale s acidofilným mliekom je jedlo menej “tučné” a aj keď acidofilné mlieko na pitie neľúbite, tak do varenia sa ho nebojte použiť), hladkú múku a rastlinný tuk na zápražku, bobkový list, soľ.
Čas prípravy: deň dopredu namočiť šošovicu, zvyšná príprava je tak 45 minút.

Šošovicu minimálne na dve hodiny pred varením namočíme do vody. Ja som si ju namočila už večer deň pred varením, aby som hneď ráno mohla začať variť.

Šošovica napučila a ak z nej “zmizla” voda, tak prilejeme ďalšiu, aby bolo šošovicu v čom uvariť. Pritom ešte pridáme bobkový list (jeden, či dva). Kým sa šošovica varí, máme tak 25 minút čas na rôzne užitočné činnosti ako je upratovanie, písanie blogu, skladanie puzzle … ;-). Ale občas je vhodné mrknúť očkom, či voda na šošovici nevrie príliš prudko alebo či nevyvrela a preventívne premiešať.

Keď vidíme, že sa už niektoré zrnká rozpadávajú, tak je čas opäť sa intenzívne venovať vareniu. Šošovicu osolíme (radšej menej než viac, dosoliť sa dá vždy).
V ďalšom hrnci si prichystáme zápražku. Ja robievam zápražku podobne ako základ na bešamel. Avšak sú aj iné spôsoby a asi platí, že čo rodina, to iný spôsob robenia zápražky. Popíšem ako som sa to naučila od mojej mamy a tá od mojej babky …

Za varechu múky popražíme doružova.

Teraz prichádza asi najťažšia časť receptu. Pridáme tuk a aby to nerobilo psie kusy, tak odstavíme z tepla.

A snažíme sa vymiešať homogénnu hmotu.

Prilejeme trochu acidofilného mlieka, aby sa nám podarilo vymiešať kašičku bez hrudiek (ak sa podaria hrudky nevadí, ešte je šanca, že sa rozpustia). A postupne pridávame acidofilné mlieko(určite nie celú fľašu, tak nanajvýš jednu pätinu – stačil by jeden kelímok, celú fľašu kupujem kvôli manželovi, ktorý zvyšok fľaše rád dorazí).

Vymiešame hladkú acidofilnú kašicku ….

… ktorú samozrejme vlejeme do šošovice.

A prípadne pridáme podľa vzhľadu a chuti ešte nejaké acidofilné mlieko.

Povaríme, prípadne dosolíme. Vypneme, necháme chvíľu odležať.

Servírujeme. S volským okom. Alebo s údeným mäsom. Alebo len samotné. [Podľa toho, ako veľmi chceme to zdravé v jedlo “vylepšiť”. :-)]

Posledný krok (bez fotodokumentácie) – večerný perličkový kúpeľ. 😉

Po výbornom recepte na večeru si dáme výborný recept na raňajky. Samozrejme – recepty sú zameniteľné, čo sa dennej doby týka, ale takto nám to vyšlo. Je sobotné ráno a nastal čas na manželov úlet. Chlieb s maslom a s medom.

Čo potrebujeme? Chlieb vlastného výberu, maslo (alebo čokoľvek, čo za maslo považujete – u nás fičí Rama) a med.
Čas prípravy: manželke to trvá chvíľu, mne dve chvíle. Ak je tuhý med, tak viac chvíľ.

Postup je jednoduchý. Na chlieb sa natrie ekvivalent masla a na to všetko sa nanesie med. Je niekoľko alternatívnych scenárov – podľa miery kryštalizácie medu. Niekedy je dokonca vhodné med pred použitím roztápať (prirátajte ďalšie chvíle k času prípravy a nejaké náklady na energie). Pre pohodlné natieranie je ideálne mať tekutý med – pre pohodlné jedenie to už tak ideálne nie je.

Niekoľko zásad.

  • Nepoužívajte ten istý nástroj (nôž) na maslo aj na med. Tuk v mede môže dramaticky znížiť jeho životnosť, kvalitu alebo hoci aj optickú čistotu. Ako vidno, Zuzka naberá med na to určeným dreveným nástrojom, ktorým sa med na chlieb nakydá bez styku s akoukoľvek inou substanciou.
  • Ja som kedysi používal nôž. Keď vás manželka napomína, aby ste neoblizovali nôž, ktorým idete do medu, treba počkať, kým sa vzdiali a oblizovať nôž diskrétnejšie.
  • Deti majú rady tie hadíky (ako na fotke) a surové rozotretie týchto grafických obrazcov nožom ich môže priviesť k plaču (akokoľvek je toto úlet, tak táto veta je naozaj pravda :-)), preto buďte pri podobných aktivitách pozorní.
  • Napokon pred jedením výsledného produktu s tekutým medom je dobré prejsť po natretej strane a porobiť do nej mriežky. Okrem estetického efektu (o ktorom by sa dalo polemizovať) vzniknuté “priekopy” v masle znižujú tendenciu medu chodiť a stekať kade sa mu zachce.

Takto vyzerá aplikácia zábran pre stekanie medu.

Toľko k raňajkám.

Okrem toho som sa včera rozhodol otestovať upload videa na internet, a tak som sa rozhodol vyspovedať hrdinku tohto blogu (a napokon je to aj moja kuchynská hrdinka) s otázkou, ako je to s jej plánmi na tomto blogu. A tu to je:

Dúfam, že sa vám Zuzka páčila (mne sa páči) a že sa vám hlavne budú páčiť jej recepty. A dúfam aj, že takéto občasné odbočenie tiež prežijete. 🙂 Stačí napokon ignorovať kategóriu “úlety”. Nech Vás dobrá chuť a čistý med sprevádza!

Samotný názov možno neznie lákavo, ale na chlebík natretá je naozaj ideálnou večerou. U nás zakaždým veľmi rýchlo zmizne.

Na jednu dávku potrebujeme: 1 balíček droždia (52 gramov), jednu menšiu na drobno pokrájanú cibuľu, kúsok masla (alebo rastlinného tuku), trochu mlieka, 1 vajce, soľ a mleté čierne korenie (nemusí byť).
Čas prípravy: 17 minút (od prvej fotky po poslednú) + krájanie cibule

Začneme cibuľou a maslom.

Cibuľku na masle popražíme do sklovita.

Pridáme droždie – ja robím dvojnásobnú dávku, takže dávam 2 balíčky droždia.

Miešame a droždie sa pekne postupne rozpustí – “stekutie”. V tejto chvíli odporúčam zapnúť odsávač pár a vyhnať z kuchyne potenciálnych stravníkov, ktorých by nevábna vôňa mohla odradiť. [Alebo prilákať!]

Hmotu v hrnci za stáleho miešania pražíme, kým trochu nezhustne. [V momente, keď kuchárka siaha po dvoch vajciach, odporúčam partnerom vzdialiť sa z kuchyne.]

V tejto chvíli pridáme trochu mlieka.

A potom vajce – resp. do dvojitej dávky samozrejme dve. Miešame, kým vajce nezhustne.

Osolíme a prípadne pridáme mleté čierne korenie. [Rozlievanie mlieka inak nie je súčasťou postupu. :-)]

Potom stačí nátierku už len natrieť na chlebík.

A dobrú chuť. [Ako vidno, chlebíky na tanieri nevydržali v pokoji ani do odfotenia.]

Naša nátierka už z hrnca zmizla. A čo vaša? 🙂